Rasťo Piško čítal poviedky z pripravovanej zbierky Dejiny kyslej kapusty, ktorú zhodnotil: „Už názov sám o sebe hovorí, o čom tá zbierka je. Je veľmi stručná. Je tam veľa z dejín, je tam veľa vitamínov, je tam veľa streleného humoru a náhlych zvratov, ako keď sa človek naje kyslej kapusty.“

Poviedky dopĺňal Ivan Čeredejev folkrockovými baladami z pripravovaného CD Bonviván, ktorými sa snažil nadväzovať na prečítané poviedky alebo tematicky osloviť vekovo mladšie publikum.

Z Dejín kyslej kapusty sme sa dozvedeli o hľadaní receptu na kvasenú kapustu. Môžeme spomenúť napríklad spor českého obrodeneckého gastrofila Františka Jozefa Cmundu, ktorý sa na krakovskej vedeckej konferencii v roku 1898 pokúsil vyzdvihnúť dominantnú úlohu bobkového listu pri kvasnom procese. Vypískala ho však skupina pruských nacionalistov, ktorí presadzovali celé čierne korenie. Ale aj predvedenie prvého kameninového súdka na kvasenú kapustu talianskym barónom Di Frapandim v roku 1901, čo v odborných kruhoch vyvolalo škandál.

Názornou ukážkou, že aj po rokoch od zbúrania môže Berlínsky múr stále rozdeľovať bol dialóg pri Berlínskom múre z roku 2004. V tomto prípade partnerskej dvojice s výrazným vekovým rozdielom – starého chrena a mladej žaby – ako znela jedna z Piškových charakteristík. Poviedku Čaro vinety s podtitulom poézia reklamných mágov uzatvoril humorista austrálskym bumerangom, ktorý, ak zahodíte a nevráti sa do tridsiatich dní, peniaze dostanete späť.

Miroslav Jaroš

Foto: Ľubo Bechný